V ostatnom čase zachvátila Petržalka občianska vlna odporu „proti štvorprúdovej ceste“ naprieč našou Mestskou časťou. Aktivisti spustili masívnu petičnú a mediánu ofenzívu. Na prvý pohľad ide o chvályhodnú iniciatívu, lebo mať kritický názor je veľmi správne. Debata sa však dostala do emotívnej roviny a začala postrádať niektoré vecné argumenty. Popri faktoch sa objavili aj polopravdy a fámy. V mojom krátkom príspevku sa pokúsim definovať niektoré chyby a ozrejmiť niektoré fakty.
Chyba č. 1: Podcenená komunikácia zo strany hlavného mesta
Hlavné mesto organizovalo v ostatných dvoch rokoch sériu verejných stretnutí s občanmi na tému Nosného systému MHD. Napriek tomu bola komunikácia s verejnosťou evidentne nedostatočná. Témou bola prioritne električka do Petržalky a oprava Starého mosta. Na ostatné aspekty sa akosi zabudlo. Ne stretnutiach sa zúčastnilo limitované množstvo občanov a následná mediálna informovanosť bola tiež obmedzená. A keď ľudia nedostanú dostatok informácií, majú prirodzenú tendenciu si ich domyslieť.
Chyba č. 2: Zle postavená petičná otázka
Preto aktivisti zorganizovali krátky prieskum verejnej mienky a následne vznikla aj občianska petícia. Ale už samotná otázka v prieskume bola formulovaná veľmi nešťastne a sugestívne. Voľba medzi „diaľnicou“ napriek Petržalkou a zeleným parkom by mala aj u mňa jednoznačnú odpoveď. Ale otázka tak nestojí a spomenuté alternatívy nie sú k dispozícií.
Chyba č. 3: „Bulvarizácia“ témy niektorými médiami
Chytľavej a emotívnej témy sa samozrejme chytili aj médiá. Okrem iného „nafúkli“ počty petičných podpisov. Podľa zákona zák. č.85/1190 Zb. o petičnom práve sa medzi platné podpisy počítajú len tie, ktoré boli fyzicky pozbierané. A tých je v tomto prípade podstatne menej ako prezentovaných 9 tisíc. Toto číslo zodpovedá len počtu „klikov“ na internete. Samozrejme ide o určité vyjadrenie názoru, ale s takto položenou otázkou by som ochotne „klikol“ aj ja. Médiá tému zároveň usilovne nafukovali. Cesta bola prezentovaná ako rýchlostná tranzitná komunikácia a niektorí novinári písali dokonca o „autostráde.“ Vnikla tak pôda pre konšpiračné teórie, ktoré sa medzi obyvateľmi začali šíriť; napríklad že ide o veľký kšeft s cementom, alebo že sa cesta stavia nie pre Petržalčanov ale pre budúcich „prišelcov“. Sú to samozrejme hlúposti. Každá verejná komunikácia slúži všetkým obyvateľov na ľahšiu migráciu.
Fakt č. 1: Ako to je vlastne s tou cestou?
Už pri projektovaní a stavaní modernej Petržalky v 70. rokoch 20. storočia bolo plánované, že stred sídliska bude tvoriť hlavná komunikačná tepna. V opačnom prípade hrozí, že taký obrovský obytný konglomerát bez „komunikačnej chrbtice“ časom dopravne skolabuje. Pôvodne sa tu plánovala ruská rýchlodráha, ktorá sa našťastie nestihla vybudovať. Ale dopravná os v tomto území zostala oprávnene a logicky zapísaná aj v územnom pláne. V žiadnom prípade však nechcem obhajovať rýchlostnú cestu v tomto území. Pod dopravnou tepnou dnes môžeme rozumieť aj modernú a ekologickú mestskú električku. Naše vnútro-sídliskové komunikácie sú podľa dopravného prieskumu preťažené. Samozrejme doba sa posunula a medzičasom vznikol rýchlostný obchvat. Ale za Janíkovým dvorom je plánovaná výstavbu, kde bude výhľadovo obývať asi 20 tisíc ľudí. To už nebude stačiť ani Panónska s Dolnozemskou. To nemení nič na veci, že potrebujeme ešte aspoň dva ďalšie funkčné mosty cez Dunaj. Ale to už je iný príbeh.
Fakt č. 2: Bude električka?
Momentálne má Bratislava unikátnu možnosť získať z eurofondov finančné prostriedky na rekonštrukciu Starého mosta. Nevyhnutnou súčasťou tohto projektu (ktorou je podmienené čerpanie financií) je vybudovanie električkovej trate z centra mesta až na juh Petržalky. A popri tejto trase je v platnom územnom pláne zakreslená „cestná komunikácia typu B“. Malo by isť o netranzitnú obslužnú komunikáciu, ale neznamená to že tam musí nevyhnutne byť. Vnímam, že doba sa posunula a možno k nej existujú modernejšie a ekologickejšie alternatívy. Ale v tomto sa skúsme namiesto rôznych fám a špekulácií opierať o názory odborníkov, ktoré budú podporené reálnymi číslami. Električka je nepochybne najekologickejší prostriedok hromadnej dopravy a slúži zároveň ako istý mestotvorný prvok. Ak chceme obmedziť individuálnu automobilovú dopravu je nevyhnuté ponúknuť obyvateľom modernú alternatívu. Obávam sa trochu, že terajšia mediálna búrka v pohári vody môže projekt električky ohroziť. Medzi aktivistami sa totiž objavilo množstvo hlasov, aby sa nebudovalo vôbec nič a aby sa konzervoval súčasný stav. To by bola pre Petržalku rozhodne dopravná sebevražda.
Fakt č. 3: Ako ďalej?
O čo presne by sme boli v tom prípade ochudobnení sa mi veľmi ťažko špecifikuje. Dokumentácia ktorá je podaná na stavebnom úrade v Petržalke sa trochu odlišuje od toho, čo prezentoval hlavný dopravný inžinier. Ale každopádne projekt s ktorým som sa mal možnosť oboznámiť ráta v tejto lokalite s výsadbou viac ako 2.000 drevín. Taktiež pozdĺž ramena vznikne cyklotrasa vybudovaná v stromovej aleji (každých 6m jeden strom). V centrálnej časti by mal vzniknúť park s rozlohou 7 hektárov a rozsiahla vodná plocha. O toto by som veľmi nerád prišiel vďaka hysterickej reakcií niektorých aktivistov. Dôležitým faktom je, že primátor rozhodol o vypísaní medzinárodnej architektonickej súťaže na detailné riešenie celého územia. Vniká preto priestor, aby sme spoločne a v konštruktívnej atmosfére namodelovali budúci vzhľad daného územia. Tak, aby sme ho pre ďalšie generácie zachovali ekologické a zároveň funkčné.