Trasovanie ropovodu cez Petržalku je neprípustné

Ešte v roku 2011 vypracovalo Ministerstvo hospodárstva analýzu o ekonomickej výhodnosti prepojenia ropovodu Družba a rafinériou Schwechat (vláda SR k nej prijala uznesenie č. 340/2011). Následne v januári 2013 sa Vláda SR zaoberala možnými trasami ropovodu s tým, že o finálnom trasovaní rozhodne do konca roka 2013. Ministerstvo hospodárstva jej odporučilo desať alternatív trasovania, pričom dve z nich vedú cez Mestskú časť Petržalka. Ide o trasy č. 2 a 10 (tzv. „mestský koridor“), kde trasa 2 vedie cez Pečniansky les, Einstenovu a okolo Auparku a trasa 10 okolo nemocnice Antolská, cez Dolnozemskú, okolo Ekonomickej univerzity na Prístavný most.

Domnievam sa, a mnohí odborníci mi dali za pravdu, že trasovanie ropovodu cez husto obývané územie obce je bezpečnostné aj ekologické riziko. Petržalka sa nachádza v environmentálne citlivom území s vysokou hladinou spodnej vody. Čiže aj menšia havária by mohla spôsobiť kontamináciu vodných zdrojov, zhoršiť kvalitu zásob pitnej vody a drasticky znečistiť flóru a faunu lužných lesov. Nezabúdajme, že 1 liter ropy znehodnotí až 1.000.000 litrov vody!

Navyše Proti trasovaniu ropovodu cez Mestskú časť Petržalka existuje množstvo ďalších argumentov. Obe mestské trasy totiž odporujú dvom platným zákonom: jednak zákonu 656/2004 O energetike (stanovuje sa tzv. ochranné pásmo 100m po oboch stranách ropovodu) a  zákonu 135/1961 tzv. Cestný zákon („je zakázané umiestňovať potrubné vedenie s horľavinami (ropa) alebo výbušnými látkami na moste, ktorý je súčasťou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie“). Podstatný je aj fakt, že Mestské zastupiteľstvo v Bratislave prijalo na svojom zasadnutí dňa 27.6.2013 uznesenie, ktorým žiada vládu SR aby finálna trasa ropovodu neviedla cez intravilán hlavného mesta.

Projekt sa ešte ani nezačal realizovať a už zaň zaplatili slovenskí daňoví poplatníci 8 mil. euro. Ekonomický výhodnosť však spochybnilo mnoho európskych odborníkov na energetiku a analýza Európskej komisie vyhodnotila projekt ako NIE strategický. Základná návratnosť projektu je 11 rokov, ale finančný model je nastavený na 100 ročné trvanie prevádzky. Celý projekt bude stáť okolo 100 mil euro, z čoho SR zaplatí 74% .

V prípade, ak vláda SR vyhodnotí daný projekt ako strategický, výstavbe ropovodu sa asi nevyhneme. Uvedomujem si aj aspekt energetickej bezpečnosti Slovenska. Preto v prípade nutnosti realizácie projektu odporúčam (finančne náročnejší) tzv. „Karpatský koridor“, ktorý vedie mimo katastrálneho územia nášho mesta.

Vplyvy na obyvateľstvo a životné prostredie musia byť minimalizované bez ohľadu na náklady. Pokým budem mať mandát komunálneho poslanca urobím maximum pre to, aby plánovaný ropovod neviedol cez územie Mestskej časti Petržalka.