oliverkriz

Už niekoľko rokov sa aktívne zaujímam o dianie v samospráve. Zistil som, že v každej dobe trápi obyvateľov niečo iné. Tak napríklad u nás v Petržalke sa postupom ostatných desaťročí menili aj problémy obyvateľov. V 70. rokoch sa tu namiesto dediny objavilo jedno veľké stavenisko. V 80. rokoch bola najväčším problémom nedokončené infraštruktúra: neboli dobudované chodníky a cesty a tak sme sa domov dostávali po blate a úzkych doskách ponad rozkopané jamy. Dopravná infraštruktúra chýbala a zo zastávky MHD sa bežne dochádzalo k domu cca 20 minút pešo. Bol nedostatok škôl (na Tupolevovej sa učilo na dve zmeny) a zdravotných zariadení (napr. ordinácia detskej lekárky bola provizórne zriadená v byte na prvom poschodí na Mičurinovej ul.). V 90. rokoch tu kraľovali drogy a zvýšená miera kriminality. Sociálne rozdiely boli najmarkantnejšie a bezprizorní mladí ľudia zúfalo hľadali náhradu za nedostatok možností zmysluplného trávenia voľného času. Začiatkom tretieho tisícročia sa situácia značne zlepšila, a Petržalka sa stala dobrým miestom pre život. Ľudí začali trápiť otázky kvalitnejšieho života; poriadok po „psíčkaroch“, viac zelene a parkov, dobudovanie hrádze, atď. Dnes je najpálčivejší problém jasný: nedostatok parkovacích miest a nadmerné zahusťovanie. Pričom oba problémy spolu súvisia.

Nová výstavba vyvoláva negatívne emócie takmer všetkých Petržalčanov. Investori sa bránia: odpor voči výstavbe mnohokrát chápu ako útok na slobodu podnikania. Toto uvažovanie je však mylné. Optimálna hustota zástavby v EÚ je 250 obyvateľov na 1 ha. Petržalka bola už pri svojom vzniku projektovaná na hustotu 400 obyvateľov na 1 ha. Určovali ju tzv. technicko-hospodárske ukazovatele socialistickej výstavby. Následne to bola jedna z príčin sociálnych pnutí v 80. a 90. rokoch. Nakoniec sme si však zvykli a spokojne žijeme v takmer dvojnásobne prehustenom priestore. Ale keď príde niekto, kto sa snaží tento priestor ešte viac zahustiť nie sme nadšení. Lebo legitímna otázka obyvateľov znie: prečo ďalšie budovy a nie nové parky. Prečo zahusťovanie namiesto humanizácie? Napriek tomu sa developeri vrhajú na každú prázdnu plochu v Petržalke a budujú nové byty a polyfunkčné objekty. A parkovacie mesta? Dodržia síce tzv. koeficient stanovený zákonom – to znamená 1,2 parkovacieho miesta na 1 byt. Ale tento koeficient pamätá časy Moskvičov a Dacií a v dnešnej dobe zďaleka nepostačuje.

Keď však dáme emócie bokom, dá sa na celý proces pozrieť vecne: ako to funguje v praxi. Investor dostane povolenie na výstavbu 2 podlažnej budovy v súlade z územným plánom mesta. Ten je však nedokonalý a ešte stále málo podrobný. Ak na to niekto poukáže, investor sa odvolá na neexistenciu tzv. územných plán zón, ktoré by si mali nechať spracovávať mestské časti. Tie však na to nemajú finančné zdroje… Počas výstavby investor prekročí stavebné povolenie a postaví 5 poschodový obytný dom (príklad „čiernej stavby na Betliarskej“). Stavebné úrady sú zahltené administratívou spojenou s vydávaním stavebných povolení a územných rozhodnutí. Nikto nekontroluje developera, či postupuje v súlade s vydaným stavebným povolením – preukáže sa to až pri kolaudačnom konaní. A potom nastupuje otázka zbúrať alebo legalizovať? Na zbúranie by musel stavebný úrad dokázať, že stavba je v rozpore s verejným záujmom. A tiež zbúrať stavbu na vlastné náklady a potom si ich vymáhať od stavebníka súdnou cestou. To môže trvať roky a výsledok je neistý. Preto jednoduchšou cestou je dodatočná legalizácia. Keďže u nás nejde o trestný čin ale len priestupok, proces prebieha cez tzv. priestupkové konanie. A pokuta? Tá je tiež len „priestupková“…

Riešením je sprísnenie všetkých podmienok definovaných stavebným zákonom: sprísnenie pokút za stavebnú kriminalitu a nové druhy sankcií za porušenie stavebného zákona (zákaz činnosti, zabavenie strojov). Stavebný úrad by taktiež mal možnosť kontrolovať stavbu už v priebehu výstavby a v prípade porušenia stavebného povolenia ju zastaviť alebo odpojiť od inžinierskych sietí (energie). Možnosti pre odstránenie nelegálnych stavieb už na začiatku by sa mali zjednodušiť. A naopak, dodatočné legalizovanie čiernych stavieb by malo byť oveľa komplikovanejšie.