oliverkriz

Transsibírska magistrála je najdlhšia nepretržitá železničná trať sveta a hlavná dopravná tepna Ruska. Má dĺžku 9.288 km a vedie z Moskvy do Vladivostoku na pobreží Tichého oceánu. Stavba sa začala v máji 1891 a bola ukončená v októbri 1916. Jej výstavba teda trvala 25 rokov.

Pacifická železnica prepojila východné pobrežie (Atlantik) zo západným pobrežím (Pacifik) Spojených štátov Amerických. Diskusie o potrebe tejto trate  začali už okolo roku 1830, spolu so začiatkom využívania parných vlakov. Samotná výstavba sa začala 1863 a trať bola dokončená v roku 1869. Pôvodná trasa, ktorá začínala v Council Bluffs (Iowa) a končila v Sacramente (California), merala cca. 2850 km. Vďaka invencií a usilovnosti staviteľov však výstavba trvala iba 6 rokov (proces výstavby manažovali skúsení veteráni americkej občianskej vojny, robotníci boli zväčša imigranti z írska a Číny).

Koľajový dopravný systém do Petržalky sa dodnes nezrealizoval, napriek tomu že prvé diskusie začali už v 70-tych rokoch minulého storočia. Od ťažkého ruského metra sme sa najprv prepracovali k ľahkému francúzskemu. Následne sme diskutovali o zapustenej a neskôr o estakádnej električke. Dopracovali sme sa k TRAM-TRAINU, ktorý sa možno začne budovať po roku 2014.

Na porovnanie s predchádzajúcimi dvoma príkladmi z Ruska a USA: diskutujeme takmer 40 rokov o úseku o dĺžke 7,8 km! A tak si v Petržalke desaťročia opatrujeme „koridor“ a naďalej sa do práce trmácame po preplnených bratislavských mostoch.

Vysvetlenie záhady

Rozpočet na petržalskú električku sa pekne „po slovensky“ niekoľko krát rozkradol. Odporne povedané: peniaze sa použili na iné, prioritnejšie projekty. Aj teraz sa ide kopať veľký tunel pod názvom Filiálka. Za ostatné dekády si zrejme mnoho potentátov postavilo rodinné domy v okolí Bratislavy. Preto dnes musíme vybudovať železničnú stanicu na Trnavskom mýte. Veď ako inak sa deti potentátov dopravia do bratislavských škôl?